RADNIČNÉ NOVINY SA PRED VOĽBAMI SÚSTREĎUJÚ NA PR PRIMÁTOROV
Publikované dňa 10.03.2026 09:40
Bratislava, 10. marca 2026 – Úradujúci šéfovia najväčších slovenských radníc a predsedovia samosprávnych krajov sú pred jesennými voľbami vo výhode. Na svojej strane majú vplyvné mestské a župné noviny, ktoré sa namiesto objektívneho informovania často sústreďujú na propagovanie ich úspechov. Podľa najnovších zistení mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) tvoria PR správy až pätinu spravodajského obsahu oboch skupín periodík. S blížiacimi sa voľbami sa môže situácia zhoršovať.
V rámci programu Transparency Newsroom uskutočnila TIS už štvrté hodnotenie verejnoprávneho charakteru novín „Hlásne trúby” v stovke najväčších miestnych samospráv a v župách. Od priemeru sa výraznejšie (Index Benefit nad 60% a známka B a lepšie) dokázalo odpútať len 12 z celkovo 84 hodnotených mestských titulov. Naopak, necelá polovica (37) skončila v škodlivom pásme (skóre pod 50% a známka C a horšie). Pri župách je situácia ešte menej priaznivá, keď je v škodlivom pásme až šesť zo siedmych vydávaných župných novín.
K dobrým radničným novinám sa najviac priblížili Stupavské noviny, ktoré ako jediné v hodnotení tesne presiahli hranicu pre najvyšší rating A+ (skóre 81%). Najnižšie udelený rating D získali posledné Stropkovské spektrum, nasledované novinami Trebišova, Popradu a Rimavskej Soboty (skóre menej ako 35%). Najlepšie hodnotené župné noviny – magazín Trenčín región vydáva Trenčiansky samosprávny kraj (rating B+, skóre 67%).
Oproti minulým rebríčkom tentokrát umiestnenie ovplyvnili dva nové indikátory zaradené do hodnotenia. Analytici TIS po novom sledovali aj kvalitu redakčného procesu a výskyt PR článkov, ktoré sú v súčasných radničných novinách prevládajúcim problémom. Rozlišovali mäkšiu formu, kde noviny propagujú v pozitívne ladených správach úspechy samospráv, predovšetkým mestské investície. Horšou praxou sú PR články, v ktorých si úspechy privlastňujú priamo čelní komunálni politici.
Žiaden PR článok nenašli hodnotitelia iba v štyroch tituloch. Naopak, na tieto praktiky doplatila dvojica najdrahších novín, ktoré vydávajú magistráty v Bratislave a Košiciach – obe sa aj vďaka PR článkom prepadli v hodnotení v porovnaní s rokom 2021.Ako problematické sa javia župné noviny -až v štyroch krajoch (PSK, BBSK, TTSK a NSK)prevláda PR charakter pri vyše polovicispravodajstva. Najhoršie sú Župné ozveny vydávané Nitrianskym krajom, PR články tu dosiahli až 85 percent. Župan Branislav Becík (Hlas) máva pravidelne fotku na titulke, novými investíciami sa chváli takmer v každom článku.
Príkladom novín s dobre nastaveným redakčným procesom sú Martinské noviny (2. miesto). Štvorčlenná redakcia s právom rozhodovať o obsahu vydaní je tu oddelená od mesta (noviny vydáva mestská organizácia) a jej súčasťou je aj skúsená novinárka. Noviny sa aj tak nevyhli PR článkom a pomerne častému zmieňovaniu primátora Jána Danka. Opačným príkladom je magazín Trnavskej župy bez redakcie i redakčného štatútu, anonymné články vznikajú na odbore komunikácie. Redakčnú radu tvorí vedenie kraja, výsledkom je 57 percent PR obsahu zväčša propagujúceho župana Jozefa Viskupiča (PS).
Z novín vydávaných krajskými mestami je najvyššie Trenčín (4. miesto, známka B+), ktorého primátor Richard Rybníček (nezávislý) oznámil, že už nebude kandidovať. Noviny Info Trenčín ho v hodnotených číslach zmienili iba štyrikrát. Až 72 zmienok mal v troch vydaniach Stropkovského spektra primátor Ondrej Brendza (nezávislý). Tradičný nezávislý týždenník sa vlani mesto rozhodlo oživiť, primátor na titulke prvého čísla sľuboval, že nepôjde o jeho noviny. Okrem početnej samochvály však Brendza zaútočil i na svojho predchodcu, ktorého obvinil, že pripravil Stropkovčanov o 800-tisíc eur, noviny pritom exprimátorovi nedali priestor na vyjadrenie.
Znepokojujúci je nárast najhoršej praktiky, ktorou sú útoky na názorových oponentov bez možnosti reakcie. V roku 2018 ich TIS zaznamenala v 15 percentách vydaní, o štyri roky podiel klesol na polovicu (8%). Teraz však opäť narástol na 11 percent. Extrémnym príkladom sú Gemerské zvesti, kde aktuálne o vydávanie novín prebieha boj medzi primátorom a poslancami a do hodnotenia sme vzhľadom na vyhrotenú situáciu zahrnuli aj prvé čísla z roku 2026. Vo februári sa v nich objavil trojstranový útok primátora a redakcie na opozíciu, ktorá sa pokúsila stopnúť vydávanie novín. Noviny Rimavskej Soboty najmä vďaka tomu opäť skončili na chvoste, podobne ako v troch predošlých hodnoteniach.
Mierne sa zlepšila situácia ohľadom poskytovania priestoru pre kritické názory. Vôbec žiadny priestor pre ne však nevytvorilo až 71 percent hodnotených mestských novín (v roku 2021 to bolo iba 59%). Najlepšie sú z tohto Stupavské noviny, ktoré pre polemiku dokázali vyhradiť až desatinu spravodajstva. V kauze výstavby veterného parku tak v mestských novinách dostali priestor aj jeho odporcovia. Iný prístup zvolili v Skalici, kde chcel vybudovať spaľovňu odpadov podnikateľ Ivan Kmotrík. Mestské noviny sa snažili investícii robiť pozitívne PR, keď ju vykresľovali ako miesto „kde končí odpad a začína budúcnosť“.
TIS meria verejnoprávnosť radničných novín už desať rokov, po úvodnom zlepšení situácia stagnuje. To názorne vidno pri spätnom aplikovaní ratingovej metriky, ktorú TIS pre lepšiu názornosť použila v aktuálnom hodnotení po prvý raz. Pomer lepších a horších novín (rating A, B vs. rating C, D) ostal v aktuálnom hodnotení nezmenený oproti predošlému.
Z dotazníkového zisťovania, ktoré TIS uskutočnila spolu s hodnotením mestských novín vyplýva, iba pätina vychádza bez vplyvu vedenia radníc. V pätine titulovmajú potom primátori priamy vplyv, v polovici nepriamy. Podľa výskumu TIS je len sedem redakciív situácii, ktorú možno označiť za vyhovujúcu. Redakčnú radu, ktorá by strážila kvalitu novín, majú dnes iba necelé dve tretiny najväčších mestských novín. Iba v štvrtine štatútov má potom redakcia zakotvené právo na konečné rozhodnutie o obsahu novín a len necelá polovica štatútov zabezpečuje oddelenie tvorby obsahu novín od činnosti redakčnej rady.
V aktuálnom hodnotení sa TIS zamerala prevažne na vydania novín z druhého polroka 2025, pričom do hodnotenia zaradila 84 mestských titulov vydávaných najväčšími samosprávami a sedem župných novín. Hodnotenie nesleduje novinársku kvalitu obsahu, ani jeho grafickú úroveň, ale sa zameriava na posúdenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru.
Celková úroveň novín je vyjadrená indexom Benefit, ktorý je kombináciou piatich pozitívnych a siedmich negatívnych indikátorov. Priemerná hodnota indexu dosiahla pri mestách úroveň 51 percent a oproti situácii spred štyroch rokov nevidno citeľnejšiu zmenu. Je len mierne nad psychologickou 50-percentnou hranicou, pri prekročení ktorej sa noviny začínajú preklápať zo škodlivého pásma, kde prevažujú negatívne ukazovatele nad pozitívnymi, do pásma prínosných novín. Pri župách možno konštatovať zlepšenie situácie, keď priemerný Benefit narástol oproti hodnoteniu v 2022 o 6 percentuálnych bodov na rovných 50 percent.
Radničné noviny si v slovenských regiónoch stále zachovávajú výrazný vplyv a ich počet a zásah vysoko prevyšuje nezávislé regionálne médiá. Prieskum TIS ukázal, že stovka najväčších samospráv vynaložila v roku 2024 na dnes už plnofarebné a často výpravné magazíny vydávané v tisícových nákladoch dokopy 3,7 milióna eur (bez platov redaktorov), čo je o dve tretiny viac ako v roku 2020. Úradujúci primátori tak v prípade zneužívania radničných novín získavajú neférovú výhodu oproti konkurencii. Tú navyše podľa prieskumu TIS plánovala pustiť v čase predvolebnej kampane do novín len tretina samospráv. Jedným z riešení je aj lepší dohľad nad úrovňou novín, ktorý môžu poskytnúť kvalitne nastavené podmienky ich vydávania. TIS preto plánuje v dohľadnej dobe zverejniť aj vzorový redakčný štatút, ktorým sa môžu samosprávy pred voľbami inšpirovať.
Viac podrobností o projekte a samotnom hodnotení nájdete na portáli https://hlasnetruby.transparency.sk/.
Tabuľka s podrobnými výsledkami
Ďalšie informácie Ľuboš Kostelanský, analytik TIS, lubos.kostelansky@transparency.sk (+421) 905 613 779, Michal Piško, riaditeľ TIS, pisko@transparency.sk
